Farnosť Kysucké Nové Mesto je najstaršou dodnes existujúcou farnosťou na Kysuciach. Jej počiatky siahajú do prvých rokov 14. storočia. Kysucké Nové Mesto je farnosťou žilinskej diecézy. Leží v severozápadnom cípe Slovenska, v kraji, ktorý sa už od polovice 13. storočia spomína ako Kysuce. Kysucké Nové Mesto bolo už od svojho vzniku hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom dolných Kysúc. V 17. - 19. storočí bolo významným strediskom remesla a obchodu. V prvých štyroch storočiach po založení bola farnosť Kysucké Nové Mesto rozlohou jednou z najväčších farností v diecéze. Dnes žije vo farnosti 20 540 obyvateľov, z ktorých 16 205 sa hlási ku katolíckej Cirkvi. Farnosť tvorí Kysucké Nové Mesto a filiálky: Radoľa, Budatínska Lehota, Dubie, Rudinka, Rudina (v rokoch 1990 - 1994 postavený nový moderný kostol Ružencovej Panny Márie), Povina (kostol Panny Márie Kráľovnej)

Založenie farnosti v Kysuckom Novom Meste

Pravdepodobne neexistuje písomný doklad, ktorý by potvrdzoval rok vzniku tejto farnosti. Zo zachovalých písomných prameňov vieme, že v rokoch 1332 - 1337 existovalo opevnenie a fara v Radoli. Niekoľko rokov predtým (v roku 1325) však získala mestské privilégiá osada Jesesin, ktorá sa stala hospodárskym a kultúrnym centrom vtedajších Kysúc. Podľa niektorých schematizmov nitrianskej diecézy v Kysuckom Novom Meste jestvovala fara už v roku 1305, iné schematizmy a farská kronika posúvajú vznik farnosti do roku 1325, teda súčasne so vznikom mesta. Tento fakt nevylučuje ani zachovalý súpis farností nitrianskej diecézy z rokov 1332 - 1337, ktorý ešte nespomína farnosť Kysucké Nové Mesto a uvádza iba jedinú farnosť na Kysuciach - Radoľu. Iné jestvujúce farnosti ešte neboli dostatočne zaľudnené, alebo pre chudobu boli oslobodené od pápežských desiatkov. Podľa niektorých autorov občania novozaloženého mesta patrili ešte niekoľko rokov do farnosti Radoľa a až keď sa prenieslo politické, hospodárke a kultúrne centrum z Kosceliska do Kysuckého Nového Mesta, vzniká v tomto meste aj farnosť (bola zasvätená svätému Jakubovi), ktorá preberá funkciu radoľskej farnosti. Do novej farnosti patrilo prakticky celé, aj keď vtedy riedko osídlené územie od Budatína až po Moravské hranice. Už niekoľko rokov pred vznikom farnosti jestvoval v Kysuckom Novom Meste (v Jasasine) kostol. Svedčí o tom kysuckonovometský farár Andrej Najzer, ktorý tvrdí, že v terajšom farskom kostole bol za hlavným oltárom nad okrúhlym oblokom nápis "A. R. D. R. F." a letopočet 1284. Znamená to, že v roku 1248 už stál v Kysuckom Novom Meste kostol, ktorý sa od počiatku uvádza ako kostol zasvätený sv. Jakubovi. Po zániku radoľského kostola zostal farský kostol sv. Jakuba dlhé obdobie jediným kostolom vo farnosti Kysucké Nové Mesto. V rokoch 1665 až 1673 bol v rukách luteránov. Požiar, ktorý zachvátil mesto v roku 1904, zničil veľkú časť mesta i kostol sv. Jakuba. O dva roky neskôr bol kostol opravený a upravený na neorománsky. Odvtedy sa viackrát zvnútra renovoval a dopĺňala sa výzdoba, až získal dnešnú podobu. V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. V tom istom roku sa začalo s výstavbou priestrannej kaplnky, ktorá bola neskôr (1801 - 1817) prestavaná na kostol. Zasvätili ho Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie.